Corvus corax (LAT) – Krkavec velký (CZ) – Common Raven (EN) – Kruk zwyczajny (PL) – Ворон (RU)
Výskyt:
Je to najväčší druh z krkavcovitých i zospevavcov. Je rozšírený po celej severnej pologuli a uznávaný vo viacerých kultúrach. Začiatkom druhej svetovej vojny bol jeho stav veľmi nízky, avšak jeho expanzívne správanie postupne rozšírilo jeho hniezdny areál a tým aj stavy početnosti. V našich podmienkach je stály, čiastočne sťahovavý alebo u nás zimujú aj jedince z vyšších zemepisných šírok.
Hniezdenie:
Obýva staré lesné komplexy s roztrúsenými skalnými stenami. Hniezdi na stromoch alebo skalách. Začiatok hniezdenia je vo februári až v marci. Páry žijú po celý život v trvalom zväzku a často hniezdia rok čo rok na tom istom mieste. Hniezdo býva umiestené tak, aby bolo chránené pred dažďom – napríklad hustou korunou vysokého stromu alebo skalným výklenkom. Hniezdo, ktoré si stavia samica sama, je pomerne veľké. Je vybudované z konárikov a klátikov a spevnené machom a ílom. Vnútrajšok je mäkko vystlaný trávou, lístím a srsťou.
Potrava:
Ako všežravec sa živí lovom drobných stavovcov (hlavne hlodavcov, zajacov a vtákov), vajíčkami vtákov, rôznymi semenami, ako aj zdochlinami alebo odpadkami na skládkach. Niekedy kradne potravu ostatným predátorom. Hlavným druhom potravy krkavca ako predátora sú malé hlodavce (predovšetkým hraboše).
Má málo predátorov. Medzi predátorov jeho vajec patria sovy, kuny a ostatné krkavce. Mláďatá lovia orol skalný a výr bielobradý.
Opis
Najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov, veľký asi ako myšiak lesný (dĺžka tela je asi 650 mm, krídla samčeka 430 mm, samičky 400 mm, chvosta 230 mm). Je celý čierny s fialovomodrastým leskom, s mohutným iba ľahko prehnutým zobákom, pri koreni pokrytým štetinkovitým perím. Chvost je klinovitý, zobák a nohy čierne.
Dôležité údaje:
Hmotnosť : 0,9 – 1,5 kg
Rozpätie krídel: cm
Dĺžka tela/krídel/ chvosta: 58 – 69/ 40 – 43/ 23 cm
Doba inkubácie: 20-21 dní
Počet vajec: 4-6 vajec, na zelenkastom podklade sú čierno a hnedo škvrnité
Doba odchovu mláďat: 40-42 dní
Spev:
Spev je tichý a plný imitácií. Vábením je hlboké a zvučné „krrorr krrorr“ alebo „korrp korrp“. Často sa ozýva aj jednoduchým hlasitým „kra“, duto znejúcim „klonk“ či tvrdším „klok“.
Ďalšie info:
Je nanajvýš opatrný a považuje sa za jedného z najinteligentnejších vtákov. Jeho bystrému oku nič neujde. Často krúži vysoko v povetrí, rovnako ako väčšie dravé vtáky. Počas letu je okrem zreteľne klinovitého chvosta a dlhých, pomerne úzkych krídel nápadný predovšetkým mohutný zobák a hrubo vyzerajúci krk, čo je spôsobené našuchoreným odstávajúcim perím na hrdle. Vyhľadáva zdochliny, ale v poslednom čase i odpadky na smetiskách. Hlavne v zajatí je veľmi neznášanlivý, zabije slabšieho jedinca aj vlastného druhu.
Krkavec spolu s orlom, labuťou, kohútom, slávikom a holubicou patrí medzi vtáky, ktoré najčastejšie vystupujú v mýtoch, povestiach a rozprávkach najrôznejších kultúr z celého sveta a má svoje pevné miesto vo viacerých legendách a kultúre. Pre svoju mrchožravost, „ponuré“ čierne sfarbenie a „zlovestný“ hlas je často spájaný so smrťou či čarodejníctvom.
U Germánov boli dva krkavce Hugin a Munin sprievodcami boha Odina, ktorému hlásili, čo sa deje vo svete ľudí Midgardu. Kelti ho spájali zo záhrobím, ale aj s polobožským hrdinom Lugh. Vikingovia ho považovali za posvätného. V starovekom Grécku bol spájaný so zlovestnú podobou boha Apolóna, ktorý svojimi šípmi usmrcuje zlých ľudí a zosiela mor. Izraeliti ho pokladali za nečistého, napriek tomu v známej starozákonnej legende krkavce nakŕmili proroka Eliáša, umierajúceho hladom na púšti. Číňania ho spájali zo Slnkom, krkavec bol erbovým (snáď pôvodne totemickým) zvieraťom čínskej dynastie Čou.
Pre sibírskej domorodcov a severoamerickej indiánmi bol krkavec posvätným vtákom, Jakuti ho spájali s démonmi vojny, pre Čukčov, Korjakov, Itelmenov, Inuitov a severoamerickejými Indiánmi (najmä v Kanade a na Aljaške – napr Tlingit, Čipevajany, ale napr aj Apačov) bol krkavec nenapraviteľným, zlomyseľným šibalom, ale zároveň aj stvoriteľom sveta a kultúrnym hrdinom.
V európskej kultúre bol spájaný so smrťou, zločinom, temnými silami a mágiou. V stredoveku a ranom novoveku sa často krkavce zdržiavali na bojiskách a popraviskách, kde požierali nepochované mŕtvoly. To sa odráža aj v rozprávkach, kde krkavec vystupuje ako zlovestný vták, sprievodca čarodejníc a čarodejníkov, ktorí sa na neho aj môžu premeniť. Inokedy je človekom, zakliatym do tejto podoby zlým kúzlom (napr. rozprávka Sedem krkavcov). Podobný pohľad odrážajú aj stredoveké príslovia, napr „Kŕdeľ krkavcov sa zlieta“ alebo „Krkavec kričí a privoláva nešťastie“.
Pri prekladoch z angličtiny aj ruštiny býva krkavec (angl. raven, rus. Ворон „voron“) nesprávne prekladaný do slovenčiny ako „havran“ – napr známa báseň E.A. Poea, škótska balada Dva havrany, ale aj preklady ruských, indiánskych, inuitských alebo sibírskych rozprávok.
Nachádza sa aj v znaku ostrova Man.
Zdroj info:
http://sk.wikipedia.org/
http://cs.wikipedia.org/
http://snaturou2000.sk/zivocichy
http://www.xeno-canto.org/
01. http://commons.wikimedia.org/wiki/Corvus_corax#mediaviewer/File:Corvus_corax_arizona.jpg
02. http://commons.wikimedia.org/wiki/Corvus_corax#mediaviewer/File:Kolkrabe.jpg
03. http://commons.wikimedia.org/wiki/Corvus_corax#mediaviewer/File:Avian_Friends_at_Rooftop.jpg
04. http://commons.wikimedia.org/wiki/Corvus_corax#mediaviewer/File:Corvus_corax_tingitanus_MHNT_232_HdB_Djebel_Messaad_Algerie.jpg
