Garrulus glandarius (LAT) – Sojka obecná (CZ) – Eurasian Jay (EN) – Sójka zwyczajna (PL) – Сойка (RU)
Výskyt:
Rozšírená je po celom území Slovenska po hornú hranicu lesa, uprednostňuje listnaté a zmiešané lesy. Prevažne stály druh. Vyskytuje sa aj v rozsiahlejších mestských parkoch.
Hniezdenie:
Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väčšinou neďaleko od okraja lesa. Miesto vyberá samec. Postavené je z konárikov a hliny, hladko vystlané korienkami a srsťou.
Potrava:
Živí sa borovicovými semenami, žaluďmi, bukvicami, ovocím, väčším hmyzom vrátane chrobákov, húsenicami, slimákmi a pavúkmi a nevyhýba sa ani požieraniu vajec a mláďat z hniezd menších lesných vtákov. Sojka v istej miere závisí od dubov, ktoré jej poskytujú hlavnú potravu – žalude. Známy je jesenný zvyk sojok ukrývať si žalude do pôdy, čo je vlastne zásoba na zimu. V čase nedostatku potravy sa sojka vracia a vykopáva ich zo skrýše. Takto zohrávajú sojky dôležitú úlohu pri šírení duba do nových oblastí.
Opis:
Je veľká ako holub (34 cm). Čierne a biele perá chochola dokáže vztýčiť. Na bokoch hlavy má nápadné hrubé čierne fúzy. Krídelko a k nemu priliehajúca časť veľkých kroviek ručných letiek na vonkajšej zástavici čierno a modro mriežkované. Typický je aj biely trtáč a biely podchvostové krovky, ktoré kontrastujú s čiernym chvostom a čiernymi krídlami. Na nich je taktiež biela škvrna naprieč vnútornými predlakťovými letkami. Samec a samica se navzájom nelíšia, mladé jedince sú tmavšie a menej pestro zafarbené.
Dôležité údaje:
Hmotnosť : 150 – 180 g
Rozpätie krídel: 52–58 cm
Dĺžka tela: 32–35 cm
Doba inkubácie: 16 – 17 dní
Počet vajec: 5 – 6 (7) zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec
Doba odchovu mláďat: 19 – 20 dní
Dĺžka života: aj viac ako 15 rokov
Spev:
Vydáva škriekavé „kráách“ a „kachk“, „reeč-reeč“ , „krehk-krehk“ alebo „hieé“ podobné mňavkaniu myšiaka lesného. Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu. Spev je počuť len zriedka. Je to tiché džavotanie striedané nariekavými tlmenými tónmi a imitáciami.
Ďalšie info:
je plachý a ostražitý vták. Lieta ťažkopádne, vlnovito s trhavými a nepravidelnými údermi zaokrúhlených krídel. Za letu je nápadná bielá škvrna nad čiernym chvostom a široké krídla s bielym poľom. Na zemi sa pohybuje poskokmi. Sojky možno najčastejšie vídať v pároch alebo malých kŕdľoch. Na jeseň robia lety, kedy väčšie kŕdliky sojok príležitostne navštevujú aj mestské parky, stromoradia pozdĺž ciest a záhrady. Počas hniezdenia žijú veľmi utajene a len zriedkavo pripustia človeka bližšie. Väčšinou človek uvidí len letmo biely trtáč miznúci medzi korunami. V dostatočnej vzdialenosti od hniezda a v ostatnom čase – po vyrušení, plní funkciu lesného policajta a výrazným škrekotom v lese spôsobí poplach.
Zdroj info:
http://sk.wikipedia.org/
http://cs.wikipedia.org/
http://snaturou2000.sk/zivocichy
http://www.xeno-canto.org/
